Môj príbeh...
Už od malička som mal rád psov. 1. psík sa volal BOBI, klasické dedinské meno pre psa v 80.tych rokoch. No každú noc utekal a tak ho v jedno rano jeden pán odstrelil na jeho dvore. Bolo nám smutno za ním lebo patril do našej rodiny. Po nejakom čase som sa dostal k druhému psíkovi, SCOOBY som ho volal. Bol to Slovenský čuvač krížený s NO. Nádherný veľky biely pes. Vodil som všade. Ja a SCOOBY-nerozlučná dvojka. No v jedno ráno sa SCOOBY nevladal postavit na zadne labky. Ochrnul... Nepomáhalo nič, drahé injekcie ani nič... Vedel som že to musím riešiť. V rodine padlo rozhodnutie - posledná uspávajúca injekcia. EUTANÁZIA. Lekár mi povedal že je to veľký pes tak dá ešte väčšiu dávku, že určite nebude nič cítiť. KLAMAL! Ja som to nemohol vidieť lebo veď to bol moj najvernejší kamarát, priateľ ktorého som brával aj na pivo. Švagor, práve on mi ho daroval ako šteňa, bol pri tom keď lekár pichol dávku. Počul som SCOOBYho ako zavíja od bolesti. A vraj zaspí a nebude nič cítiť. Švagor mi potom povedal že psa ešte trhalo v kŕčoch na zemi. . .
Potom som už žiadneho psa nechcel lebo som už nechcel nikoho stratiť. Nevedel som zabudnúť na Scoobyho.
Prešlo asi desať rokov a Ja som sa aj medzi časom oženil, mám svoju rodinu. Máme dom a veľký dvor. Prázdny...
Už dávnejšie som sa zhováral s mojim synom že si kúpime psíka, ale na jar.
1. Januára 2008 som mu slúbil že hned na druhý deň kukneme na internete psíka. Prv som chcel Brazílsku Filu, nádherný obor...potomm som pripustil že aj pekný vlčiak je dobrý psík. A tak som sa začal informovať v práci či niekto nepozná niekoho kto má šteniatka NO. Bol som na mestskej polícii či nemajú nejakého v karanténe. nič. Večer som klikol na google "útulok Zlaté Moravce", žena mi spomínala že niekto jej o tom hovoril. A keďže Zl. Moravce nie sú ďaleko od nás tak môžme skúsiť, čo keby sa tam našiel nejaký pekny psík. A BOOM..... Hned asi 3tí psík na súrnu adopciu mi padol do oka.Vlastne to bola fenka. Kríženec Aliašského malamuta. Krásna hrdzavo-bielo-čierna fenka ALPINA. Po dohode so synom a manželkou som po piatich minútach zavolal na číslo ktoré bolo zverejnené na webke. Po dohode sa naša rodinka vybrala na další deň do Zl. Moraviec do útulku pre Alpinku. Bola v prvom koterci, pri bráne. Hneď sme vedeli že je to ona. Papiere vybavené, fenka na vodítku aj červeným obojkom ktoré som kúpil pol hodinu pred cestou. Do auta sa jej velmi nechcelo a keď už v nom bola tak sa triasla od strachu. Hladkal som ju celou cestou. Keď som ju už pustil do dvora tak začala značkovať a behať a značkovať a behať.... Je šťastná ako blcha že je voľná. vždy keď idem po dvore tak Alpinka vyskakuje popri mne, oblizuje ma, vrtí sa... Akoby som bol jej pánom už nejaký ten čas. Je nádherná. veľmi živá a totálne verná. . . som naozaj velmi rád že máme práve ju. . .
Potom som už žiadneho psa nechcel lebo som už nechcel nikoho stratiť. Nevedel som zabudnúť na Scoobyho.
Prešlo asi desať rokov a Ja som sa aj medzi časom oženil, mám svoju rodinu. Máme dom a veľký dvor. Prázdny...
Už dávnejšie som sa zhováral s mojim synom že si kúpime psíka, ale na jar.
1. Januára 2008 som mu slúbil že hned na druhý deň kukneme na internete psíka. Prv som chcel Brazílsku Filu, nádherný obor...potomm som pripustil že aj pekný vlčiak je dobrý psík. A tak som sa začal informovať v práci či niekto nepozná niekoho kto má šteniatka NO. Bol som na mestskej polícii či nemajú nejakého v karanténe. nič. Večer som klikol na google "útulok Zlaté Moravce", žena mi spomínala že niekto jej o tom hovoril. A keďže Zl. Moravce nie sú ďaleko od nás tak môžme skúsiť, čo keby sa tam našiel nejaký pekny psík. A BOOM..... Hned asi 3tí psík na súrnu adopciu mi padol do oka.Vlastne to bola fenka. Kríženec Aliašského malamuta. Krásna hrdzavo-bielo-čierna fenka ALPINA. Po dohode so synom a manželkou som po piatich minútach zavolal na číslo ktoré bolo zverejnené na webke. Po dohode sa naša rodinka vybrala na další deň do Zl. Moraviec do útulku pre Alpinku. Bola v prvom koterci, pri bráne. Hneď sme vedeli že je to ona. Papiere vybavené, fenka na vodítku aj červeným obojkom ktoré som kúpil pol hodinu pred cestou. Do auta sa jej velmi nechcelo a keď už v nom bola tak sa triasla od strachu. Hladkal som ju celou cestou. Keď som ju už pustil do dvora tak začala značkovať a behať a značkovať a behať.... Je šťastná ako blcha že je voľná. vždy keď idem po dvore tak Alpinka vyskakuje popri mne, oblizuje ma, vrtí sa... Akoby som bol jej pánom už nejaký ten čas. Je nádherná. veľmi živá a totálne verná. . . som naozaj velmi rád že máme práve ju. . .
Mapa stránek